Ekonomika a návratnosť investícií
Návratnosť investície vynaloženej na zriadenie bioplynovej stanice závisí od finančnej náročnosti použitej technológie a nasledujúcej prevádzky stanice. Ekonomika prevádzky bioplynovej stanice vyplýva z cien vstupov (či ich musí nakupovať alebo naopak pôvodca odpadu za umiestnenie svojho odpadu na bioplynovej stanici platí), od cien za umiestnenie digestátu a najmä od výkupných cien elektrickej energie a tepla.
Bez využitia tepla – len pri predaji elektrickej energie (výkupná cena 4,2 Sk/kWh) môže byť návratnosť výstavby bioplynovej stanice v súčasných podmienkach Slovenskej republiky 8 – 10 rokov. Pri súčasnom využití odpadového tepla, ktoré vzniká pri výrobe elektrickej energie sa doba návratnosti skracuje na 5 – 7 rokov. Táto bilancia je za predpokladu, že kogenerácia výroby elektrickej energie a tepla (spaľovací motor) prebieha 5 000 – 6 000 hod. za rok (13,7 – 16,4 hod. denne).
Výstavba bioplynovej stanice je ekonomicky efektívna vtedy, keď je k dispozícii stabilný zdroj surovín (hov. dobytok + kuchynský bioodpad) a je možné zabezpečiť odber elektickej energie a tepla. Odber elektriny môže byť aj pre interné potreby obce či subjektu – verejné osvetlenie, osvetlenie areálu.
Malé poľnohospodárske bioplynové stanice si farmári budujú na vylepšenie ekonomiky svojej farmy a na vyriešenie problému využitia exkrementov z chovu zvierat (hnoj, hnojovica). V Nemecku má až 29 % poľnohospodárskych bioplynových staníc inštalovaný elektrický výkon do 50 kW.
Na základe skúseností možno rámcovo rozdeliť náklady na vybudovanie bioplynovej stanice nasledovne:
- 40 % stavebná časť (fermentory a iné technologické nádrže, skladovanie priestory, manipulačné plochy)
- 20 % kogeneračná časť (plynojem, kogeneračná jednotka)
- 17 % vykurovanie (zásobník tepla, vyhrievacia technika)
- 13 % manipulačná technika (potrubia, vedenia, čerpadlá a pod.)
(MV)




