Bioodpady.sk

Hygienizácia bioodpadu je proces, pri ktorom sa pôsobením vysokej teploty a času odstraňujú alebo výrazne redukujú patogénne mikroorganizmy, a tým aj zdravotné riziká spojené s aplikáciou produktov vyrobených z tohto bioodpadu.

Nariadenie Európskej komisie č. 1774/2002 (ES) začalo v SR platiť od nášho vstupu do EÚ v máji 2004. Týmto nariadením sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu. Nariadenie stanovuje a konkretizuje pravidlá pre nakladanie s týmito produktmi, sprísňuje zákaz skrmovania a navyše prináša vyššiu mieru kontroly (nariadenie sa nezapracováva do národných legislatív, ale platí priamo). Nariadenie sa vzťahuje na nasledujúce kuchynské odpady:

1. pochádzajúce z dopravných prostriedkov v medzinárodnej preprave,
2. určené ku skrmovaniu zvieratami,
3. určené k použitiu v závodoch na výrobu bioplynu alebo ku kompostovaniu.

Nariadenie č. 1774/2002 (ES) delí organické materiály do troch kategórií podľa hygienických rizík:

1. Materiály 1. kategórie – sem patrí okrem iného aj kuchynský odpad z dopravných prostriedkov v medzinárodnej preprave.
2. Materiály 2. kategórie – sem patrí okrem iného aj hnoj a obsah tráviaceho traktu.
3. Materiály 3. kategórie – sem patria okrem iného:
   • vedľajšie živočíšne produkty vznikajúce pri výrobe produktov určených k ľudskej spotrebe, vrátane odtučnených kostí a oškvarkov;
   • zmätočné potraviny živočíšneho pôvodu alebo zmätočné potraviny obsahujúce produkty živočíšneho pôvodu s výnimkou kuchynského odpadu, ktoré z obchodných dôvodov, z dôvodov chyby pri výrobe alebo balení alebo inej chyby nepredstavujúcej nebezpečenstvo pre ľudí alebo zvieratá, už nie sú určené k ľudskej spotrebe;
   • kuchynský odpad okrem odpadu z dopravných prostriedkov v medzinárodnej doprave.

Dôležité je, že i malá prímes materiálu z vyššej kategórie znamená vyššiu kategorizáciu a tým aj prísnejšie podmienky pre nakladanie s týmto materiálom.

Materiály 1. kategórie musia byť zneškodnené a žiadne recyklačné technológie nie sú povolené. Pre niektoré materiály 2. kategórie už prichádza v úvahu anaeróbna digescia a kompostovanie, ktoré sú možné i pre všetky materiály 3. kategórie.

Požiadavky pre kompostárne a bioplynové stanice

Kompostárne a bioplynové stanice musia spĺňať hlavne nasledujúce požiadavky (podrobne popísané v prílohe č. VI tohto nariadenia):

• pri kompostovaní alebo anaeróbnej digescii je nevyhnutné odpad nadrviť na častice s maximálnym rozmerom 12 mm,
• odpad musí zotrvať nad teplotou 70°C po dobu 60 minút,
• teplota musí byť meraná v reálnom čase a musí byť priebežne zaznamenávaná. Záznamy musia byť archivované pre prípad kontroly,
• kompost alebo digestát musí byť analyzovaný v laboratóriu, ktoré je vybavené tak, aby mohlo robiť potrebné analýzy, mimo iného aj na patogénne organizmy. Laboratórium musí byť schválené príslušným orgánom.
• vybavením na čistenie a dezinfekciu vozidiel a nádob pri odchode zo zariadenia na kompostovanie.

Vyžadované je kompostovanie alebo biosplyňovanie podľa týchto štandardov a zároveň musí byť konečný produkt preskúmaný na výskyt E. coli. Od 1. januára 2007 bolo toto zmenené tak, že teraz musí každé spracovateľské miesto dokázať 5 log redukciu patogénov. Log redukcia znamená redukciu patogénov v násobkoch 10. 1 log = 1x10. To znamená, že v infikovanej dávke dôjde k redukcii zo 100 000 patogénov na 1.

Jedinou výnimkou z týchto pravidiel je, že si členské štáty môžu stanoviť vlastné pravidlá pre kategóriu 3 - cateringový odpad.

Navyše nariadenie obsahuje zákaz skládkovania väčšiny vedľajších živočíšnych produktov s výnimkou tých, ktoré sú obsiahnuté v domácom odpade a v odpade z potravinárskych maloobchodov.

Z požiadaviek Nariadenia č. 1774/2002 ES vyplýva nasledujúce

• kompostovanie kuchynských odpadov je možné iba v bioreaktoroch vybavených automatickým meraním teplôt,
• digescia kuchynských odpadov je možná iba na bioplynových staniciach s hygienizačným stupňom,
• pôvodcovia odpadov, ktorí v súčasnosti svoje kuchynské odpady dávajú na skrmovanie, budú musieť v nasledujúcom období hľadať nové spôsoby zhodnocovania alebo zneškodňovania týchto odpadov. To sa stáva príležitosťou pre niektoré kompostárne a bioplynové stanice ako získať odpad k spracovaniu. Odpad bude vyžadovať vysoké nároky na hygienizáciu, ale zároveň poplatok za využitie tohto odpadu by mal byť výrazne vyšší než u iných odpadov,
• požiadavky nariadenia budú musieť spĺňať i existujúce kompostárne využívajúce komunálne bioodpady zbierané v rámci triedeného zberu, ktoré obsahujú i kuchynské odpady. To sa bude týkať prevažnej väčšiny systémov oddeleného zberu bioodpadu v SR,

Zvýšené náklady na využívanie kuchynských odpadov budú musieť platiť pôvodcovia odpadov vo zvýšenom poplatku za využívanie tohto odpadu.

Možné výnimky

Nariadenie č. 1774/2002 ES a jeho štandardy sa nevzťahujú na domáce kompostovanie. Výnimku má aj komunitné kompostovanie, kde ročná produkcia kompostu neprekročí 10 ton kompostu. Platí to iba za predpokladu, že je bioodpad kompostovaný na mieste, kde vzniká a rovnako je aj kompost využívaný v dotknutej komunite. To platí hlavne pre komunitné kompostovanie v spolupráci napr. so školami, nemocnicami či vezením. Pokiaľ je v mieste kompostovania chovaná hydina, kompost musí byť zakrytý, tak aby sa zabránilo jej prístupu ku kompostovanému materiálu. Pokiaľ sú v mieste kompostovania prežúvavce, potom nie je dovolené kompostovať kuchynský odpad.

Jednou z možností ako predísť komplikáciám s Nariadením č. 1774/2002 ES je zbierať v rámci oddeleného zberu bioodpadu iba jej rastlinnú zložku s úplným vylúčením živočíšnych odpadov. K tomu je potrebná dôsledná kontrola a informačná kampaň nasmerovaná k pôvodcom odpadu.

Výnimky z tohto nariadenia nemenia podmienky zriaďovania z prevádzkovania miest na kompostovanie podľa platnej národnej legislatívy.

Ďalšie informácie

EU Animal By-Products Website: http://ec.europa.eu/food/food/biosafety/animalbyproducts/faq_en.htm

(BM)