Bioodpady.sk

Ešte predtým ako začneme s prípravou projektu zberu a zhodnocovania biologických odpadov je potrebné uvedomiť si niektoré faktory, od ktorých sa odvíja celý projekt. Projekt by mal zhrňovať celú vašu víziu konečného stavu (aj vízia by sa však mala odvíjať od reálnych možností) bez ohľadu na momentálnu finančnú situáciu. Tú treba zohľadňovať až pri určovaní jednotlivých postupných krokov realizácie tohto projektu.

Keďže pri realizácii projektu sa počíta aj so spoluprácou verejnosti, mala by verejnosť dostať možnosť podieľať sa vypracovaní návrhu projektu. Platí tu totiž staré známe, že ochotnejšie prijímame vlastné návrhy, ako návrhy vnútené.

Určite by ste pri projektovaní nemali zabudnúť na tieto body:

1. Poverený pracovník

V prvom rade je potrebné nájsť človeka, ktorý je samostatný, pracovitý a je ochotný popasovať sa s problémami, ktoré pri tvorbe projektu môžu nastať.

Je potrebné, aby mal naštudované základy rôznych spôsobov nakladania s bioodpadmi, systémom zberu bioodpadu, ekonomiky a vedel aspoň z časti pracovať s ľuďmi... Dôležitým bodom je znalosť príslušnej legislatívy a postupnosť krokov pri zriaďovaní zariadenia na zhodnocovanie biologických odpadov. Tento človek bude základným predpokladom vybudovania úspešného podniku / prevádzky.

Tento človek nemusí byť pracovníkom obce, ale môže to byť nezávislý odborník v tejto oblasti, ktorý celý projekt môže pomôcť rozbehnúť. Nezávislosť je dôležitá z dôvodu nezaujatého vypracovania podkladov pre projekt.

2. Legislatíva

Musíme podrobne poznať súčasnú, ale aj pripravovanú legislatívu SR a aj EU. Netýka sa to len zákona o odpadoch, ale aj ďalších zákonov, ktoré sa priamo alebo nepriamo dotýkajú nášho projektu. Je to napríklad:

• Zákon o odpadoch
• Zákon o hnojivách
• Stavebný zákon
• Zákon o ochrane ovzdušia
• Vodný zákon
• EIA...

3. Identifikácia zdrojov biologického odpadu

Základným predpokladom pre úspešné naplánovanie projektu je zistenie dostupnosti surovín v záberovej lokalite. Je to dôležitý faktor, ktorý ovplyvní množstvo ďalších krokov.

Musíme zistiť :

• Možné zdroje biologického odpadu.
  • záhradný odpad z domácností (odpad zo záhrad – lístie, konáre, burina, tráva...),
  • kuchynský odpad z domácnosti (zvyšky z jedál a potravín, šupy z čistenia ovocia a zeleniny...),
  • obchodný odpad (odpad z predajní ovocia a zeleniny, zvyšky z vývarovní, jedální a reštaurácií...),
  • komerčný odpad (rastlinný alebo živočíšny odpad z tovární a fariem...).
  • vlastný odpad (napr. z údržby verejnej zelene, trhovísk, cintorínov...)
• Množstvo jednotlivých druhov biologických odpadov.
  Na určenie množstva jednotlivých surovín je potrebné vykonať podrobný prieskum a analýzy zloženia KO z predpokladanej zvozovej oblasti. Alternatívou môžu byť aj publikované analýzy z iných oblastí, tie však nemusia byť totožné z vašou lokalitou. Tu treba dať pozor, či ide o percentuálny podiel z hmotnosti alebo z objemu odpadov.
• Kvalita biologických odpadov.
  Parametre sú uvádzané v publikovaných tabuľkách alebo sa stanovia chemickou analýzou (parametre kvality – sušina (vlhkosť), obsah organických látok, obsah celkového dusíka).
• Obsahy limitujúcich látok
  Je potrebné zistiť v jednotlivých surovinách obsah sledovaných látok, ktoré nesmú prekročiť najvyššie stanovené množstvá pre jednotlivé technológie. Žiadna zo sledovaných látok nesmie prekročiť stanovené limity.
• Cena, ktorá sa platí za uloženie odpadu na skládku.
  Tú je potrebné vedieť kvôli vstupným poplatkom, ktoré budete prípadne žiadať za odoberanie organického odpadu z iných obcí a firiem. Je vhodné, ak je táto cena výrazne nižšia ako na skládke.
• Čo sa robí v súčasnosti s biologickým odpadom.
  Keďže sa jedná o veľkú škálu odpadov, niektoré z nich môžu byť odovzdávané na spracovanie iným subjektom. Rovnako domácnosti, ktoré si zhodnocujú bioodpad svojpomocne, ho neodovzdajú do vybudovaného systému zberu.
• Sezónne odchýlky.
  Tu je potrebné prihliadať nato, že nie všetok biologický odpad vzniká počas celého roka v rovnakých množstvách.

4. Výber systému na zber bioodpadu.

Pri tomto výbere musíme zohľadniť tieto faktory :

• typ zástavby (RD, malé bytovky, sídliská, malé mestečká, dediny, kopanice...),
• počet obyvateľov,
• sociálne zloženie obyvateľstva,
• množstvo a druh odpadu,
• dostupná zvozová technika,
• ekonomika zberu,
• možnosti trhu.

5. Výber vhodnej technológie

Existujú rozličné technológie. Tie sú schopné spracovať rôzne množstvo odpadu na rôzne veľkom priestore a za rôzne dlhý čas. Každá z používaných technológii má nejaké výhody, ale aj nevýhody.

Dôležité je zohľadniť legislatívne podmienky spracovania jednotlivých druhov odpadov (napr. kuchynské a reštauračné bioodpady si vyžadujú hygienizáciu...). Preto je potrebné vždy zvážiť konkrétne podmienky a k tomu „doladiť“ technológiu.

6. Výber vhodných strojov a zariadenia

V prvom rade by mali vybrané stroje byť v súlade z vybranou technológiou. Je potrebné zohľadniť okrem cenovej dostupnosti aj technické parametre jednotlivých strojov (napr. aké materiály dokáže vybraný stroj spracovať, aké množstvo materiálu spracuje za nejakú časovú jednotku, výkon, napájanie / pohon, maximálnu hrúbku spracovaného materiálu, parametre výstupu, mobilitu stroja...).

7. Výpočet predpokladanej potreby výrobnej plochy.

Tá sa vypočítava podľa :

• množstva biologického odpadu
• použitia predpokladanej techniky
• zvolenej technológie
• predpokladov možného rozširovania kapacity zariadenia

8. Priestor na zhromažďovanie, dotrieďovanie a úpravu suroviny.

Bolo by najlepšie, keby sa tento priestor nachádzal v jednom objekte s výrobnou plochou. Kritériá pre tento priestor budú závisieť hlavne od druhu biologického odpadu, ktorý sa tam bude zhromažďovať. Mali by sme zvážiť, či priestor bude na voľnej ploche, alebo bude zastrešený a pod.

Veľkosť priestoru záleží od :

• ročného množstva jednotlivých surovín (pre lepšiu predstavu si z odhadnutého množstva surovín vypočítajte ich produkciu za mesiac, týždeň a deň, aby ste vedeli koľko surovín musíte vo vybranom priestore spracovať za týždeň a mesiac),
• druhu technológie, ktorú chcete na dotrieďovanie a úpravu surovín použiť. Nemajte pritom megalomanské chúťky. Zaobstarávajte si len zariadenia, ktoré sú vám nevyhnutne potrebné, ktoré budete vedieť využiť pre zlepšenie a zjednodušenie práce so surovinami, alebo pre zlepšenie odbytu.

9. Ostatné priestory

Nemali by sme zabudnúť ani na ostatné potrebné / doplnkové priestory , napr.:

• prevádzkovú budovu
• predajňu
• parkovisko a garáže
• akumulačnú nádrž
• plocha a nádrž na umývanie áut
• vážiace zariadenie, atď.

10. Výber miesta

Tu treba zohľadniť :

• či chceme vybudovať trvalé alebo krátkodobé zariadenie
• aby vzdialenosť od zdroja biologického odpadu nebola príliš vysoká
• aby inžinierske siete boli dostupné
• aby prípadný hluk a zápach nerušili obyvateľov
• dopravnú dostupnosť
• aby boli dodržané všetky vodohospodárske a hygienické predpisy

11. Čo s výsledným produktom

Ako pri každom projekte podobného druhu je potrebné definovať ako naložíme s vyrobeným produktom. Je potrebné zistiť všetky možnosti materiálového a ekonomického využitia všetkých výstupov našej budúcej výrobnej činnosti. Či ich budeme používať pre vlastnú potrebu – napr. pri komposte na údržbu verejnej zelene, ponúkať bezplatne alebo či existuje možnosť jeho predaja. Pouvažujme, či by nebolo lepšie začať vyrábať napr. z kompostu rôzne pestovateľské substráty a či v zariadení nepredávať aj napr. mulčovaciu kôru, drevnú štiepku, palivové drevo...

Tu je potrebné urobiť podrobný prieskum, pretože možností ako aj možných odberateľov je neúrekom (poľnohospodári, záhradkári, obchodníci, firmy...). Prípadný predaj čo najväčšieho množstva výstupov z výrobnej činnosti môže výrazne zlepšil ekonomiku celého projektu.

12. Ekonomická kalkulácia

Pri tejto časti je potrebné čo najpresnejšie odhadnúť investičnú a prevádzkovú náročnosť projektu. Mali by sme zohľadniť všetky možné vstupy a výstupy, ktoré budú vplývať na ekonomiku kompostárne.

Je dobré, ak takúto kalkuláciu urobíme vo viacerých odlišných variantoch. Následne si môžeme vybrať tú, ktorá nám viac vyhovuje.

Cieľom celého projektu by malo byť maximálne zníženie množstva organického odpadu odvážaného na zneškodňovanie (v skládkach a spaľovniach) s čo najväčším zapojením obyvateľstva a nestratovým, poprípade ziskovým chodom vybudovaného zariadenia.