Bioodpady.sk

1. Zelený bioodpad (parky / záhrady)

Zelený bioodpad zahŕňa biologický odpad z údržby obecnej zelene, verejných a súkromných parkov, cintorínov a záhrad. Je to sezónny odpad. Patria sem hlavne pokosená tráva, lístie, odpady z údržby stromov a kríkov, chemicky neošetrené drevné odrezky, pozberové zvyšky, burina...

Kvantitatívne najvýznamnejšou zložkou odpadu zo zelene je tráva. Vyskytuje sa v mesiacoch - máj až október. Chemické zloženie trávy závisí od spôsobu jej pestovania a hnojenia. Rozlišujeme:

• trávu z okrasných trávnikov, ihrísk a športovísk... (krátka seč)
• trávu z extenzívnych plôch z okraja ciest, rekreačné trávniky...(staršia porasty - dlhá seč)
• starú trávu z hrabania trávnikov (tzv. starina)

Každá z vyššie uvedených druhov tráv vykazuje rozdielne vlastnosti: ako sú napríklad vlhkosť (v rozmedzí 10 až 80%), organické látky (85 až 92%), obsah dusíka (1 až 3,2%), obsah fosforu (0,4 až 0,9%), pomer C:N (14 až 60:1)...

Preto je potrebné pristupovať k nim rozlične. Napríklad krátka seč parkovej trávy (vyššia vlhkosť a užší pomer C:N) je schopná rýchlej mikrobiologickej premeny a v prípade, že je uložená na hromadu, nastupujú pri nej rýchle hydrolýzne procesy, ktoré sú sprevádzané nepríjemným zápachom. Preto by mala byť táto tráva spracovaná do zakládky čo najrýchlejšie s pridaním napr. drevnej štiepky a zeminy. Tráva zo starších porastov je odolnejšia rozkladu (nižšia vlhkosť a širší pomer C:N) a rozkladá sa až v komposte.

Ďalším vo veľkom množstve sa vyskytujúcim odpadom zo zelene je lístie. Je hlavne potrebné uvedomiť si, že všetky druhy lístia sa dajú kompostovať a nie je potrebné ich páliť. Tento bioodpad sa vyskytuje v mesiacoch - október až apríl. Vo väčšine ide o zmes lístia z rôznych stromov. Jeho vlastnosti sa pohybujú v rozmedzí: vlhkosť (15 až 40%), organické látky (88 až 94%), obsah dusíka (0,9 až 1,5%), obsah fosforu (0,1 až 0,2%), pomer C:N (40 až 60:1)...

Veľmi potrebným odpadom zo zelene je drevný odpad. Ten zahŕňa kôrovo - drevný odpad z orezov stromov, z prebierky a výmeny drevín, ale aj stromovú kôru, piliny, hobliny... Vyskytuje sa v mesiacoch - január až apríl a september až november. Chemické zloženie závisí od druhu dreva. Prevažne však ide o zmes drevín a pohybuje sa v rozmedzí: vlhkosť (40 - 70%), organické látky (85 - 97%), obsah dusíka (0,1 - 0,4%), obsah fosforu (0 - 0,1%), pomer C:N (70 - 200:1)...

Tento materiál je potrebné vo väčšine prípadov upravovať drvením alebo štiepkovaním. Optimálna veľkosť štiepky je 2 až 5 cm. Je to nevyhnutný doplnok surovinovej skladby napríklad pri kompostovaní trávy, kalov z ČOV atď. ako materiál udržujúci pórovitosť kompostovacej hromady.

Ďalšie odpady zo zelene, ktoré sa v obciach vyskytujú sú:

• biologický odpad z cintorínov
• odpad z kvetinových záhonov
• odpad zo záhrad (pozberové zvyšky)

Odpad zo zelene je potrebné vo väčšine prípadov pred kompostovaním podrviť a zvyčajne aj preosiať a vytriediť z nich nerozložiteľné prímesi. Kompostovanie by malo zahŕňať termofilnú fázu kvôli zaručeniu, že všetky semená buriny boli zničené. Tento materiál zväčša nevykazuje problémy so zápachom ani výluhmi. Odpad však môže obsahovať nečistoty (kamene, kov, plasty), ktoré musia byť vytriedené. Je možné, že sa tam vyskytnú zvyšky pesticídov používaných pre rastliny.

2. Kuchynský a reštauračný biologický odpad

Je to kompostovateľná časť odpadu vznikajúca v domácnostiach a v stravovacích zariadeniach. Z kvantitatívneho hľadiska je biologicky rozložiteľný odpad najvýznamnejšou zložkou komunálnych odpadov. V závislosti od doby výskytu tvorí 30 až 70 percentný váhový podiel.

Táto zložka separovaného zberu musí byť bezpodmienečne vytriedená už pri zdroji jeho vzniku, aby sa predišlo nadlimitnej kontaminácii cudzorodými látkami. Tento odpad potrebuje neodkladné spracovanie na zabránenie priesakov a zápachu z anaeróbneho rozkladu. Je to veľmi hustý materiál, najlepšie ak je zmiešaný s objemovými činiteľmi (napríklad slamou a drevnatým bioodpadom) na vylepšenie prieniku vzduchu. Nutné je časté otáčanie, hlavne v počiatočných fázach kompostovania. Ako hnijúci odpad má vysoké nároky na vzduch a rýchlo prechádza do anaeróbnej fázy fermentácie. Kompostovanie musí obsahovať termofilnú fázu, ktorá zabezpečí jeho hygienizáciu. Vyskytuje sa počas celého roka.

Pri kompostovaní surovín živočíšneho pôvodu, alebo zmesí surovín, kde sa nachádzajú ich zvyšky je potrebné dodržiavať pravidlá stanovené Nariadením 1774/2002 ES (viď Kapitola o legislatíve).

3. Odpady z poľnohospodárstva

Patria sem: slama a iné pozberové zvyšky, exkrementy hospodárskych zvierat... Pri komunálnych kompostárňach sa tento bioodpad používa iba na vylepšenie / doplnenie surovinovej skladby.

Exkrementy zvierat

Ide o zvieracie výkaly (hnoj, hnojovica, močovka), hlavne výkaly dobytka, hydiny, koní a pod., uložené na slame alebo drevených pilinách. Na kompostovanie sa používajú najčastejšie exkrementy hovädzieho dobytka, ktoré majú vzhľadom na svoje vlastnosti najvyváženejšie fyzikálno-chemické a mikrobiologické zloženie. Vo všeobecnosti majú exkrementy vysoký obsah dusíka, ktorý sa pri kompostovaní snažíme dostať do požadovanej hodnoty pridávaním surovín bohatých na uhlík (rezaná slama, piliny). Najvlhkejší a najbohatší na živiny je trus hydiny (vysoký obsah dusíka, vápnika a fosforu), preto je nevyhnutné k nemu pridať pred kompostovaním suroviny bohaté na uhlík stabilizujúce štruktúru. Zajačí, hydinový a konský hnoj majú zvýšený obsah dusíka. Kozí hnoj má vysoký obsah draslíka.

Pre malé množstvo sušiny hnojovice (2 až 9%) a močovky (1 až 2 %) sa tieto používajú hlavne na zvyšovanie obsahu vlhkosti pevného materiálu (kompostovacej zakládky) a pre optimalizáciu procesu kompostovania (existujú aj špeciálne technológie na kompostovanie hnojovice a slamy).

Slama

Je odpad po zbere poľnohospodárskych plodín. Na kompostovanie sa využíva hlavne znehodnotená slama. Je cennou nasávacou hmotou. Je to veľmi objemný odpad, preto sú transportné náklady na ňu vysoké. Vo svojej podstate má slama príliš vysoký pomer C:N na to, aby sa dobre kompostovala, preto musí byť zmiešaná so zdrojom dusíka. Slama zo strukovín, repky, kukurice a slnečnice má v porovnaní so slamou obilnín výhodnejší pomer C:N. Vytvára veľmi dobrý objemový činiteľ pre použitie s hustými, na dusík bohatými odpadmi ako sú kaly alebo odpad zo spracovania jedla. Nevytvára zápach, výluhy ani problémy s kontamináciou.

4. Kaly z ČOV, žúmp a septikov

Sú významným prínosom organických látok a stopových prvkov. Predstavujú však kompostovateľný odpad s pomerne veľkým hygienickým rizikom obsahu nežiaducich látok a patogénnych mikroorganizmov. Kompostovanie patrí v súčasnosti medzi jednu z osvedčených metód nakladania s kalmi. Dôležitá je hygienizácia kalu vo fermentačnom procese, kde by mala teplota vystúpiť najmenej na 55°C minimálne po dobu 21 dní. Táto teplota by mala zabezpečiť dezinfekciu kalu.

Kaly z ČOV môžu v niektorých prípadoch obsahovať aj neprípustné množstvá sledovaných látok. Limitné hodnoty stanovuje STN 46 5735 - Priemyselné komposty.

Kaly majú vysoký obsah vlhkosti a vysokú hustotu, preto je nevyhnutné včleňovať absorbujúci objemový činiteľ. Je tu i problém zápachu, ktorý môže byť prekonaný použitím biofiltrov. Kaly môžu byť kontaminované ťažkými kovmi, obzvlášť ak sú na ČOV napojené odpadové vody z priemyslu.

Odporúča sa kompostovať iba stabilizované kaly.

5. Odpady zo spracovania dreva

Tieto odpady zahŕňajú drevené triesky, hobliny a piliny. Existujú alternatívne spracovateľské spôsoby využitia, ale keďže tieto odpady sú v hojnom množstve, nebude problém sa k nim dostať. Takéto odpady majú nedostatok dusíka a sú preto vhodné pre kompostovanie spolu so zdrojom dusíka. Je to absorbujúci materiál. Používa sa preto s odpadmi s vysokým obsahom vlhkosti, čím sa redukuje riziko výluhov. Môže byť kontaminovaný chemickými prípravkami ošetrujúcimi drevo.